„Mládežnícka výmena, workshop Európsky Dom“
Program Mládež! Určite ste už milí naši gymnazisti čo to o tomto úžasnom programe počuli. Áno, správne máte pravdu, bol vytvorený Európskou úniou pre potreby mládeže a financovanie projektov a mládežníckych aktivít, ktoré majú študentom a mladým ľuďom upevniť ich postavenie v Európe a spoznať formou medzinárodných výmen kultúru iných krajín sveta.
Stačí ak ste len troška aktívny a chcete niečo vyskúšať, tak sa pokúsite s niekým schopným vypracovať projekt, ktorý bude zaujímať najmä vás. Je samozrejmé, že vám asi úsilie na niečom takomto znemožní návštevu poriadnej disky, ale nebojte všetko sa vám to neskôr vráti! O tom návrate som sa mala možnosť presvedčiť trošička aj ja.
Jedným z projektov, na ktorom sa aj moja maličkosť zúčastnila bol organizovaný rómskou komunitou za koordinácie šikovnej autorky, pedagóga iniciátora mnohých mládežníckych iniciatív týkajúcich sa postavenia rómskych komunít v Európe, Janette Mazíniovou. Projekt niesol veľmi zaujímavý názov „Európsky dom“ a skladal sa z viacerých bodov, jedným z nich bol aj workshop (akcia zahrnutá väčšinou v každom podobnom projekte, ktorá sa skladá
z diskusií, ankiet na tému projektu).
Moja účasť na tomto workshope sa začala odvíjať od momentu, keď som sa stretla s študentkou 3. D, Zuzkou Mihalcovou, ktorá mi ponúkla možnosť zúčastniť sa tomto workshope. Spolu s jeho organizátorom Milošom Ondrášikom so SEPTIMY sme si pekne precvičili angličtinu pri nakrúcaní malého video záznamu k tejto téme (pozostával z ankety s našimi študentmi). Výborná spolupráca našich spolužiakov bola len malým náznakom vynikajúcej nálady v prvý deň mládežníckej výmeny.
12. 4. 2006 mal celý projekt vypuknúť slávnostným otvorením na
4. základnej škole. Odbila deviata hodina a pomaly sa v jedálni základnej školy začali napĺňať stoličky ľuďmi z rôznych kútov sveta (Malta, Litva, Holandsko, Taliansko, Česká republika). Unavení mladí ľudia, ktorí len pred pár hodinami navštívili naše krásne Slovensko sa pomaly spamätávali a zobúdzali z neskorého príchodu na Zelenú Vodu (kde boli ubytovaní) a veľmi milo sa s nami zvítali. Moja účasť na takomto workshope bola po prvý krát a preto nasledovalo najprv i zoznámenie s Janette a neskôr so všetkými tými ľuďmi z projektu a s „našimi“ cudzincami. Po spoločnom tlmočení s Milošom všetkých príhovorov (od pána riaditeľa 4. ZŠ,
pána PhDr. Alexandra Koreňa, ale i pána Mgr. Slavomíra Masára z mestského zastupiteľstva pre školské otázky) sme si „ vychytali“ päť veľmi milých mladých ľudí na diskusiu ktorá už mala prebiehať na našom gymnáziu. Mathew a Teressa z Malty, Liana a Ed z Litvy a Alex z Talianska sa stali pútnikmi našim mestom. Po veľmi milej exkurzii námestím, kde sa niektorí čudovali nad našimi autami, alebo značkami na prechodoch pri školách sme sa nakoniec v dobrej nálade dostali k nám do školy , kde nás už čakala hŕba super speakerov z nášho GMRŠ. Neminula nás chvála nášho dvora a budovy !!. Na učebni číslo jeden (estetika, etika) sme sa pekne všetci zhromaždili, prišla aj naša slávna televízia Pohoda a diskusia sa začala!
Najprv sme sa všetci pekne zahrali jednu veľm zaujímavú slovnú hru, pod vedením Mr.Miloška
a potom nasledovali pekné témy na dialógy ( napr: bývanie, kultúra, národné športy, jedlo, tradície a rómska otázka, to bola téma číslo jeden! Od Alexa, ktorý k nás navštívil zo Sardínie sme sa dozvedeli, že talianský národný šport nie je ani surfovanie na vlnách, ani futbal, či niečo podobné, ale je to utekanie
z barov, kvôli nezaplateniu vstupného.
Naša beseda trvala skoro dve hodiny (s malou prestávkou v našom krásnom bufete, kde už aj ja som spustila po anglicky). Potom nasledovalo hlasné „Goodbye“ a Miloš a naši
„ cudzokrajní pustovníci“ sme sa vydali na cestu naspäť na 4. základnú školu. Po ceste ešte nasledovala návšteva zmenárne a príjemný pokec so všetkými piatimi, prechádzaním po našich veľkých „avenues“. Popritom sme sa navzájom naučili zopár slovíčok vo všetkých národných jazykoch (litvansky).
Na škole sme si vychutnali veľmi dobrý obedík, (niektorí pani kuchárkam aj po slovensky poďakovali, a potom som už musela
povedať všetkým milé „Goodbye“, pretože tu sa moja účasť na tomto skvelom workshope skončila.
Rozlúčili sme sa , poďakovali si navzájom a naši návštevníci sa pomaly taxíkmi odobrali do hotela Perla na Zelenej Vode, kde ich už neskôr čakal iný program. Účasť na tejto akcii mi toho dala naozaj pomerne veľa za taký krátky čas akým boli štyri hodiny, najmä po jazykovej stránke, ale aj v iných ohľadoch. Zistila som, že aj keď sa bojíte, alebo (ako v mojom prípade) ste len pred chvíľou dosiahli potrebný vek na organizáciu takéhoto projektu, stačí sa len spoznať s takými skvelými ľuďmi a dvere do tohto sveta sú vám poodchýlené. Netreba sa báť a skúsiť takéto niečo, ak sa vám dá, pretože sedieť a čumieť do blba ešte nikomu nič osožné neprinieslo!:)
A big greeting for everybody in Latvia, Malta, Niederlanden, Italy and Czechia, too!
Andrea Tittelová