Konečne prázdniny
Koniec školského roka. Konečne! To si povedalo asi mnoho žiakov a študentov keď sa v piatok ráno zobúdzali a na poslednú chvíľu hľadali obal pre svoje vysvedčenie.
Znamená to koniec učeniu, začiatok zábavy, pre mnohých chodenie po letných festoch, popíjanie s kamarátmi po večeroch, veľa voľných dní a hlavne pokoj od školy.
Dva mesiace, dokopy 66 dní cez ktoré sa dá dokonale zrelaxovať a načerpať sily do ďalšieho ročníka, žiaľ pre nás už do posledného.
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Záverečný program tento rok u nás v škole nebol, čo mi ani nevadilo. Mnoho diplomov, ktoré bolo na odovzdávanie sa rýchlejšie odovzdali v triedach a nemuselo sa to tak zdržovať zdĺhavým programom. Niektorí išli hneď vysvedčenie osláviť, alebo zapiť smútok z neho. Príčina sa nájde vždy.
V piatok bol zároveň i deň, kedy odchádzal náš triedny prof. Kyška do
dôchodku. Je preslávený svojou zberateľskou vášňou olympíjskych odznakov, ktoré vlastní všetky. Na škole je známy ako veľký športovec, futbalista a tvorca „Kyška skoku“, ktorý sa len tak ľahko niekomu nepodarí skočiť.
I keď sme s ním nevychádzali najlepšie, nechcel nám zle. Prísnosťou kontroly
dochádzky nás chcel pripraviť na život, čo sa nám príliš nepáčilo.
Tak ako aj vlani aj tento rok nad nami visí mnoho otáznikov. Zatiaľ nevieme kto nám bude triedny/a na budúci – posledný rok, kto nás bude alebo nebude chcieť. Vravím si, že ten rok už nejako prežijeme, no posledný rok by mal byť asi ten najkrajší.
Dosť bolo rečí! Bavme sa, kým sme mladí! A nie, že sa opijete!
Matho