Taliansko

  ITALIA

  „ Ja sa teším!“ „Bože moje batožina váži asi sto kíl!“ „Koho je tento kufor, počkaj musím ho zakódovať..“
  Slová, len obyčajné slová úžasu vyznievali z našich úst pri prvom vizuálnom stretnutí s „tátošom“(autobusom), ktorý nás mal bezpečne dopraviť až na miesto sľubovaného oddychu. Predstavte si tú nádheru, kufor Karosy naplnený chladiacimi boxmi, TESCO- taškami plnými paradajok, jabĺk, kartónov mlieka a sušienok. Spotení telocvikári pomáhali ako sa dalo a my sme sa pomaly, ale isto, natlačili do nášho autobusíku. Vrecia chleba, tašky, zakódované kufre a zopár ( 31- študentov!)skákajúcich a napodobňujúcich austrálske kengury. Hvizd pomyselnej píšťalky (v Taliansku sa stal skutočným) označil „slzami zaliate“ rozlúčenia a všetci sme plakali až po Rakúske hranice.      
  Autobusom sa nám niesla veselá nálada. Vzadu sa udomácnili hlučnejšie povahy a v predných radoch si kľudne pochrapkával i(ak sa dalo) ostatní. ŐSTERREICH! Hlásia sa nám hranice našich západných susedov a o chvíľu navštevujeme krásny motorest (najlepší za celú cestu tam aj späť!). „Jéj to je krásna fontánka, bol si sa už šmyknúť na tej parádnej šmykľavke??“ (Samozrejme!!!) „Videl si tie vonné sviečky a sušené kvety na toaletách a krásne pohyblivé zvieratká?“ Skúsili sme všetko, čo sa len dalo... Cesta pokračuje a zrazu je v autobuse podivné ticho a za oknami (niektorí ich stihli už aj pokaziť sa črtá ranné zore a na obzore ďalší motorest. Parkovisko je zaplnené autami s talianskymi špagetkami a všetkým je hneď jasné, ITALIA- bella!! San Marino - zahlásil oddiel veliteľov (naša alkoholicko - kultúrna zastávka, aby pochopili aj neprítomní- rodine sa tu dal kúpiť lacný alkohol!) Prvé naše kroky z autobusu smerovali na to správne miesto (toalety za 0, 30 €).Po pol hodinovom šľapaní sme sa ocitli na krásnom nádvorí(celé San Marino bolo odtiaľ vidieť ako z rozprávky!) Nechýbalo ani poriadne dunenie v ušiach, vďaka pochodu San Marinských gardistov, streľba z dela a 4 hodiny voľného „lietania“ po tomto krásnom mestečku. Bolesť zadkov u mnohých neustala a my sa nachádzame v ďalšom motoreste, kde si starí, či mladí veselo pochutnávajú na výdatných fast- foodových obedoch a my ako typickí slovenskí turisti sme radi, že si môžeme konečne povystierať naše ubolené chrbty, nakúpiť posledné zásoby minerálky a nápojov a vystáť si poctivo 10 minút na toalety! Šibnutím čarovného volantu autobusu sa nakoniec šťastne preťahujeme na menšom parkovisku pred našim kempom, odkiaľ už len zopár minút pošľapeme a sme na mieste (a o chvíľu aj na izbách)! Malé biele autíčko pomáha vyvážať našu batožinu a my sa po šiesty raz balíme a odchádzame hore kopcom na miesto, kde strávime ďalších sedem božských dní plných voľna a zábavy.   DOVOLENKA SA ZAČÍNA!!
  Prvé zoznamovačky, bazén, fotky a prvý výlet k očakávanému pobrežiu. Nohy sa nám zabárajú do chladného piesku, kreslíme obrázky, hľadáme malé mušle, či krabov, sme šťastní ako malé deti. Túžba po tanci je veľmi silná a po hodinovej konverzácii s prívetivým barmanom sa nám podarí vyjednať si vlastnú disco, kde to ale ešte veľmi zábavou nevrie (uznajte prvý večer..) Nedeľa (mim.3.9.2005J sa nesie v znamení slnka, pláže, volejbalu a pohody doobeda aj popoludní. Niektorí sa nám trošku rozohrali na pin-pongovom stole, ale to ešte nikto netušil, že za chvíľu sa zábava len začne... Nasleduje prvý taliansky večer s pravým (ale len veľmi malým množstvom) talianskeho vína, dobré bolo a prvá talianska disco. Pondelok sa opäť budíme do krásneho, teplého rána a raňajkujeme dobrú slovenskú vianočku! Pohodka na pláži, volejbal, more. Po obede (veľmi dobrom) odchádzame z pláže skôr a ide sa nakupovať! Melóny, hrozno a nejaké tie nápoje (nákupné bločky ukrývali v sebe rôzne peňažné hodnoty, ale to teraz nikoho nezaujíma). Taliansku kuchyňu sme nemali možnosť poriadne ani ochutnať, takže pekne sa obliecť a najmä vyprázdniť svoje žalúdky na minimum, pretože talianske špagety stačili každému! Len keby tí Taliani nechceli byť až takí štedrí v nadeľovaní porcii, pretože „násilne“ niekoho nútiť jesť inak vynikajúce špagety bolo už nad každého sily. Zvuk harmoniky ozývajúci a od jedného „milého“ pána sa neskôr zmenil na zaujímavé tance, ktoré sa nás Dj Antonio snažil naučiť ešte počas ďalších dvoch večerov so živou hudbou.. Zábava bola v tento večer naozaj v plnom prúde (odporúčanie- nech sa Vám náhodou nedostane naša video páska do rúk, pretože môže dôjsť k smrtiacim záchvatom smiechu rôzneho rázu!!) Skorý ranný budík oznamoval v utorok trhy v neďalekom mestečku San Benedetto. Zjednávanie cien, suveníry, nákupy väčšieho i menšieho rázu a nakoniec pravá talianska zmrzlina! Dnes sa každý naobedoval z toho, čo nám dala naša zlatá šéfová (balíky cestovín, ale polievku sme pekne spapkali bez varenia, pretože neviem, či by ju niektorí ľudia mohli jesť, ak by jej varenie zostalo práve na nich - to bez urážky)!! Po obede sme ešte trošku pochytali bronz a unavená, väčšia skupinka v rozmanitom zložení sme večer zahájili malú seansu, kde sa poodkrývali mnohé zaujímavé informácie o ľuďoch, ale zostalo to len medzi prítomnými! Malý, zaujímavý pohľad do tajov, študákovej duše.. Streda sa niesla v duchu romantických prechádzok po centre nášho mestečka a naplnenia si našich žalúdkov pizzou a dobrou, talianskou zmrzlinou... Malé. poobedné ohriatie na pláži a večer jedna z najlepších disco za celý pobyt. Živá hudba, nechýbal samozrejme Dj Antonio a jeho typické tance, ktoré sme už všetci zvládali na výbornú. Dnes kto mohol to roztočil na parkete i mimo neho. Zábava pokračovala do neskorých nočných hodín a podivuhodne sa ráno na nikom minulý večer neodrazil.. Ráno nasledovali menšie nezhodičky s vedením, ale nakoniec sme sa všetci pekne dohodli na popoludňajšom chytaní bronzu na pláži a po obede sme mali ísť ešte minúť posledné peňažné zásoby vo veľkom hypermarkete v susednom mestečku... Tašky štrkotali , ale víno za 2 eurá sa oplatilo, takže nákupom alkoholického charakteru sa nevyhol skoro nikto.. Večierka sa po strede presunula len do pol jedenástej, pretože v piatok mala nasledovať veľká, záverečná diskotéka. Ležíte v posteli, rozmýšľate a zrazu sa vám mnohým nechce spať, ale taká prechádzka večer na čerstvom vzduchu by sa hodila. Problém je na svete! Ráno nám naša pani riaditeľka dala jasný rozkaz o dnešnej večierke (21: 00!) Posledný deň sa niesol v znamení krásneho hádzania sa do vĺn, pretože more bolo dosť rozbúrené, ale s poctivým plavčíkom sa dalo veľa, takže sme sa ako malé deti vyšantili vo vlnách do sýtosti! Štvrtkové poobedie bolo troška napäté, ale dobrá nálada nikomu nechýbala = niektoré osoby to dostali na frak v bazéne (pekne oblečení, v suchom aj môj prípad!) Neskôr sa dokonca zopár ľuďom zapáčilo vziať nožíky a priložiť ruku k dielu (zvanému zemiakový šalát!). Večer nám už tretí raz spŕchlo, ale to nezabránilo niektorým dobrým ľuďom navštíviť miestny supermarket, vymyslieť ešte počas dňa báseň a nakoniec to všetko pekne zakončiť! Slová plné vďaky našim zlatým šéfovým sa len tak hrnuli a Dj Antonio „trsal“ ako sa dalo, pravá záverečná diskotéka!!
  Budíček niektorým nedobrovoľne zvonil už o štvrtej hodine rannej (tu som zistila ako sa niektorým ľuďom oplatí dať do ruky váš mobilný telefón) ale „úradne“ sme rozlepili naše očká až o pol siedmej, pekne zbalení a pripravení na dlhú a únavnú cestu. Trochu teplého gulášu sme do našich žalúdkov naliali hneď z rána a o chvíľu sadáme do Karosy a štartujeme smer Benátky. Zadné krídlo si vzadu samozrejme neodpustilo dávať do pozoru ďalšiu študentskú populáciu (ale bolo iba trochu viac rozprávania). Prešlo „šťastných, pár hodín - ,rátame aj „papkanie“ rezníkov v jednom motoreste, a sme konečne v Benátkach!! Blúdime Benátskymi, úzkymi uličkami, verbálne do seba rýpeme a nakoniec prichádzame na nádherné námestie San Marco, kde nie je núdza o milé holuby, ale tá krása nám vyráža dych! Benátska MHD (LOĎ) to zachránila, a každý na nej mal o čom konverzovať - rozprávania bolo stále dosť! Z lodnej zastávky ešte na toalety pri našom parkovisku, zopár spoločných fotiek a cestujeme domov. Ešte sa nám niekto v Rakúsku pošmýkal na blate (to zasa mali naše zlaté kuriatka, mužské pokolenie z izby so 6 posteľami, na čom smiať), pretože drahé, rakúske toalety prinútili aj nás, jemnejšie pohlavie, zájsť za motorest. Cestujeme ďalej a opäť šibnutím čarovného volantu stojíme pred dverami nášho gymnázia.
  Budík zvoní o pol siedmej, ale neznamená to skorú návštevu pláže, či preplnené trhy ani Benátky, ale raňajky a školu! Je koniec sladkého leňošenia na pláži, večerných diskoték, je koniec pohody zvanej Taliansko!

  Poďakovanie

  Poďakovanie patrí nám všetkým, pretože sme si dokázali s pomocou ďalších fajn ľudí spraviť tú naj dovolenku v Taliansku a prežiť tak ten najlepší prvý školský deň! Vďaka našim zlatým profesorkám (p.prof. Botfajová p.prof. Madrová a všetkým ostatným dospelým, ktorí ochotne dávali na nás pozor aj keď niekedy možno nemuseli až tak veľmi. Veľké ďakujem patrí najmä našej zlatej pani riaditeľke, za to všetko čo pre nás za ten krásny spoločný týždeň spravila - jedlo bolo naozaj dobré!

 Andrea Tittelová