Každé ráno vstávam a oproti mojej krásnučkej postieľočke stojí zrkadlo, vidím moje zlepené očká a a krásne rozstrapatené vlasy.
Za oknom leje ako z krhly, pravé jesenné počasie , ale ja už musím byť o hodinku nachystaná a vyraziť do nášho
zlatého gymnázia na ďalšiu hodinu plnú výrazov, čriev vtákov, či chemických roztokov, alebo
hodinu plnú slov, stránok, článkov, rozhovorov...
Teraz ste sa v tomto opise možno našli aj vy! Áno, áno školička sa nám pred pár dňami rozbehla už úplne naplno a my začíname vbiehať do nášho stereotypu, plného učenia a učenia......
Vstávajú vám vlasy hore, keď opäť vidíte tú horu kníh, zošitov, pred sebou a viete, že to všetko sa máte stihnúť naučiť na ďalší deň?
Nadpis tohto článku, alebo v našom prípade aj rečnícka otázka sa nás v posledných dňoch veľmi týka. Dali by sa určite vymyslieť rôzne recepty, ktoré by sa dali použiť ešte pred dvomi mesiacmi, ale bohužiaľ ťažké časy nám teraz nastanú, minimálne do konca Novembra..
Zvládnuť školu v dnešných ťažkých časoch sa musí naučiť každý brať s nadhľadom. Nemyslite si ani naši milí
„profáci“, ako ich všetci voláme sa trikrát do školy
netešili, ale, čo sa dá robiť..... Sedieť, počúvať, občas
zdvihnúť rúčku a milo sa usmievať, aj to sa dá. Predstavte si
však, že máte nového profesora a vy nestíhate ani len písať, a nie
to sa ešte usmievať....Sú tu viaceré možnosti: 1. hlásiť sa o
dušu, 2. nahodiť kyslý úsmev a
tváriť sa milo, 3. odpovedať na všetko a zopakovať
pre istotu aj čo netreba, 4. hľadieť, usmievať sa. Každému z nás chýba teplé, letné slniečko, vodička možno aj Zelená voda, stan, vatra a iné. Bohužiaľ vonku prší, je 10 stupňov, lístie „šušoce“
a my sedíme v škole! Možno je to aj dobre. Zmena je život a
to platí aj pri škole.
Andrea Tittelová