Skúste raz vstávať v piatok ráno o 04:30. Myslím, že práve teraz pri prečítaní prvého riadku možno vyzeráte ako žaba s vypleštenými očami. Verte, neverte, ak chcete všetko postíhať a sedieť vo vlaku o 05:55 do Považskej Bystrice, tak musíte! Ten mňa aj našu profesorku Stehlíkovú mal dopraviť na miesto konania krajského kola biologickej olympiády v piatok 18.03.2005.Naša návšteva tohto zaujímavého mesta a „super zorganizovanej olympiády“ sa mohla začať! Po príchode do školy(miesta konania) som sa dozvedela, že moja práca(16-stranová)im nebola zaslaná!! Vtedy sa moje zreničky rozšírili na maximum a v tej chvíli som mala chuť niekoho prizabiť. Svoje si povedala aj profesorka Stehlíková, ktorá však aj napriek snahám nedocielila nič! „Strhneme Ti iba päť bodov!“ bolo mi povedané od bossa celej súťaže, ktorého by ste sa v noci prinajmenšom zľakli. Olympiáda pokračovala ďalej testom, pri ktorom sa nám naplno roztočili naše mozgové závity. Po dlhšej „makačke s našimi mysľami“ sme si obhajovali už len svoje !práce! a nástenky , ktoré sme už mali vopred pripravené. Po rétoriku (aj tak by sa dalo nazvať toto „obkecávanie“ našich prác), každý z nás ešte „zhltol“ veľmi podivný obed. Čakanie na rozhodnutie bolo až do 15:00(mim. malo byť už 13:00!)Plní znechutenia zo všetkého, čo sa v ten deň stalo sme sa dozvedeli, že sme úspešnými riešiteľmi krajského kola biologickej olympiády! Mimochodom nebol to až taký zlý koniec. Náš slovenský „expres“(rýchlik do BA)nás bezpečne dopravil domov, a potom sme si už len každá z nás vychutnávali krásny a slnečný víkend!
Andrea Tittelová